Vyrobte si palivo pre svoju záhradu. Keď vezmete rastlinný odpad a necháte prírodu chvíľu pracovať, získate prírodné záhradnícke hnojivo. Kompost tento odpad premení na cenný humus – optimálnu výživnú pôdu do kvetináčov a záhonov, ale aj na stromy alebo trávnik na vašej záhrade. Prečo sa kompostovanie oplatí, ako taký kompost založiť a ďalšie užitočné informácie vám prezradíme v tomto článku.

Prečo sa oplatí kompostovať?

Z kompostovania budete mať úžitok vy aj vaša záhrada. Recykláciou biologického materiálu zredukujete množstvo odpadu v domácnosti a navyše získate hnojivo, ktoré je bohaté na živiny a šetrné k životnému prostrediu.

Pri správnom zaobchádzaní a starostlivosti produkuje kompost drahocenný humus, ktorý je dôležitý pre úrodnosť pôdy a tým aj na optimálny rast rastlín. Jeho kyprá štruktúra totiž ideálnym spôsobom zadržiava vodu v pôde a dobre prevzdušňuje korene.

Založenie kompostu – voľba správneho umiestnenia

V prvom rade by malo byť zvolené miesto dobre dostupné, a to aj s fúrikom. Ideálne by malo byť v blízkosti kuchyne, odkiaľ bude pochádzať veľká časť odpadu. Kompost by ste nemali zakladať v priehlbinách či jamách – nedochádza v nich totiž k prevetrávaniu, takže hrozí premokrenie, ktoré môže viesť až k nechcenej hnilobe.

Ohľad berte aj na vašich susedov a zachovajte dostatočný odstup od ich domu alebo terasy. V ideálnom prípade je miesto chránené pred priamym slnečným svetlom a vetrom a jeho pôda je bohatá na humus. Tak sa môžu do vášho kompostu jednoduchšie „nasťahovať“ malé živočíchy, ktoré napomáhajú procesu tlenia.

Ktorý kompostér je ten pravý?

  • Klasikou medzi kompostmi je kompostová hromada. Tá by mala byť v základe asi 1,5 m široká a navrstvená do výšky maximálne 1 m. Dĺžka sa môže meniť, pretože na jednom konci sa odpad vrství a na druhom sa odoberá hotová kompostová zemina.
  • Priestorovo úspornejší je kompostér z drevených lát. Použite taký druh dreva, ktorý bude proces tlenia znášať čo najlepšie, napríklad smrekovec. Variantom, ktorý vám nezvetrá, je železná konštrukcia.
  • Spoľahlivou voľbou sú termokompostéry. Sú vyrobené z umelej hmoty, majú veko a sú dostupné aj v menších veľkostiach.

Správne vrstvenie kompostu

Základná vrstva je tvorená z hrubého materiálu, ako sú vetvy alebo kúsky dreva. Kompostovú hromadu oddeľuje od zeme, takže sa k organizmom, ktoré v komposte pracujú, dostane kyslík. Teraz je možné striedavo nanášať približne 10 cm vysoké vrstvy zelených (dusíkatých) a hnedých (uhlíkatých), resp. vlhkých a suchých materiálov.

Medzi zelené materiály patrí napríklad pokosená tráva, škrupinky od vajec a iný biologický kuchynský odpad. Hnedými materiálmi je lístie, piliny, slama alebo napríklad štiepky z drviča záhradného odpadu. Medzi tieto dve vrstvy možno vždy pridať ešte zeminu, ktorú môžete (pri založení kompostu) premiešať so špeciálnym urýchľovačom.

Čo do kompostu patrí:

  • Usadenina z kávy a čajové vrecúška
  • Zvyšky ovocia a zeleniny
  • Škrupinky od vajec a rastlinný odpad
  • Chlpy a perie z domácich alebo hospodárskych zvierat
  • Záhradný odpad, ako kusy zo zastrihnutých stromov, lístie a rastlinné zvyšky
  • Hnoj

Čo do kompostu nepatrí:

  • Ryby, mäso a pečivo
  • Plienky, vrecká do vysávačov
  • Umelé materiály
  • Zvyšky cigariet a popol
  • Tuk a oleje
  • Korene a semená burín, choré rastliny
  • Kamene, kov a koža

Čo je s kompostom potrebné robiť?

Stačí prekvapivo málo. Vždy by ste mali dávať pozor na to, aby mal váš kompost dostatočný prísun vzduchu. Príležitostne mu doprajte hrubú vrstvu z mulčovacej kôry, triesok, slamy alebo vetiev – vytvorí opäť trochu miesta medzi jednotlivými vrstvami a organizmom sprostredkuje prísun kyslíka. Majte tiež na pamäti, že časom sa hromada zosype do seba a zhustne, čo prísun kyslíka zhoršuje. Preto je potrebné kompost približne 2 mesiace od začiatku tlenia prekopať, teda dôkladne premiešať a znovu navrstviť. Vždy dávajte pozor na stupeň vlhkosti vašej kompostovej hromady. Počas dlhších období dažďa by mal byť kompost zakrytý, počas sucha príležitostne zalievaný.

Stupne zrelosti a využitie kompostu

Pri zrelosti kompostu sa rozlišujú tri štádia: čerstvý kompost, zrelý kompost a kompostová zemina.

  1. Čerstvý kompost je po cca 3 mesiacoch ešte stále v ranej fáze tlecieho procesu a je možné rozoznať v ňom pridané materiály. Napriek tomu ho možno použiť na úžitkové rastliny, ktoré vyžadujú množstvo živín ako napr. paradajky, zemiaky alebo uhorky. Citlivým rastlinám a koreňom alebo sadeniciam však môže svojou kyslosťou skôr uškodiť.
  2. Zrelý kompost vzniká po 6 až 12 mesiacoch. Má hnedé, skoro čierne sfarbenie, vonia po lesnej pôde a obsahuje len málo zvyškov odpadového materiálu, napr. kúsky škrupiniek. Je dobré ho pred použitím preosiať – potom je ideálnou prísadou pre všetky trávnaté a záhradné plochy, zeleninové záhony alebo ako zemina do kvetináčov. Na čo musíte dávať pozor – zrelý kompost je veľmi výživný. Aby ste zabránili prehnojeniu, mal by byť vždy zapracovaný plošne a v primeranom množstve.
  3. Úplne nezávadná je kompostová zemina. Prechádza ešte dlhším procesom zrenia, počas ktorého sa účinok hnojiva pomaly znižuje. Preto je možné použiť kompostovú zeminu na všetky druhy rastlín. Toto hnojivo využijete najlepšie na jar alebo v lete. Pôdu poriadne nakyprite a na 1 m2 rozdeľte približne 2,5 až 3 litre kompostovej zeminy.

{"vsf-products-list":{"title":"Tipy pre váš nákup","products":[]}}