Obrábanie kovu

Nitovanie kovov, rezanie závitov, spájkovanie medi alebo mosadze, ohýbanie alebo ohraňovanie pásov plechu – možnosti obrábania kovov sú rozmanité. Materiál ostatne disponuje niektorými užitočnými vlastnosťami (napr. je odolný voči teplu, je tvarovateľný), takže môže nahradzovať alebo dopĺňať konštrukcie z dreva pri výrobe nábytku a výstavbe interiérov, a dokonca aj v exteriéri. Práca s týmto materiálom síce vyžaduje niektoré špecifické znalosti – bez problémov ho však je možné spracovávať a obrábať v domácej dielni, a to bez drahého špeciálneho náradia.

Bežnými druhmi kovov sú oceľ, farebný kov (o. i. meď, mosadz, zinok, cín), ušľachtilá oceľ a ľahký kov, respektíve hliník (na obrázku zhora vľavo v smere pohybu hodinových ručičiek). 

Pozor: Ďalšie informácie k druhom kovov nájdete dole v galérii obrázkov.

Pri obrábaní kovov v zásade platí:

• pomalšia rýchlosť práce (príp. chladenie, napr. špeciálnym chladiacim olejom)
• používanie nástrojov z tvrdého a húževnatého materiálu
• používanie nástrojov s jemným členením (napr. jemne ozubené píly)
• príprava práce zodpovedajúca materiálu

Obrábané dielce navyše dobre upnite – to chráni pred úrazmi. Po obrábaní odstráňte všetky triesky, a predovšetkým ostré hrany, rozstrapkania alebo úlomky – zbavte obrobok ostrapkov. Na to sa dobre hodí napríklad pilník s jemným sekom (usporiadanie zásekov na liste pilníka v rade).

Skôr ako začnete vŕtať do kovu, označte vŕtané miesto jamkovačom. Ostrie vrtáka sa tak dobre chytí a neskĺzne. Upevnený obrobok navyše vŕtajte so zníženými otáčkami.

Skrutkované spoje sú stabilné, nenápadné a dajú sa kedykoľvek opäť rozobrať. Rezanie vnútorných závitov (napr. matíc) alebo vonkajších závitov (napr. skrutiek) pritom nie je náročné: Pri zhotovovaní vnútorného závitu pevne upnite obrobok a plánované miesto vŕtania označte jamkovačom. Následne vyvŕtajte otvor vrtákom, ktorý zodpovedá zamýšľanej veľkosti závitu.

Pozor: Zvoľte o niečo menší priemer vrtáka, než je rozmer neskôr zodpovedajúcej skrutky, mínus vonkajšie otáčky závitu.

Vrchný vyvŕtaný otvor navyše mierne zarovnajte záhlbníkom – vrták tak ľahšie prereže prvé otáčky závitu. Teraz do vratidla upnite závitník a zatáčajte ho do vyvŕtaného otvoru v smere pohybu hodinových ručičiek a čo najkolmejšie (vykonajte so všetkými tromi závitníkmi jednej sady).

Pri zhotovovaní vonkajšieho závitu upnite kovovú kruhovú tyč presne kolmo do zveráka (uholník) a hrot zbrúste pilníkom rovnomerne do kužeľovitého vrcholu. Teraz na upnutú kruhovú tyč vodorovne nasaďte závitnicu upevnenú v držiaku a zatáčajte v smere pohybu hodinových ručičiek do požadovanej hĺbky. Závitnicu príležitostne vytáčajte späť, aby sa ulomili triesky.

Pozor: Či vnútorný, či vonkajší závit – aby sa šetrilo ostrie, oblasť rezania a ostria neustále skrápajte rezným olejom, a to na začiatku, ale aj neskôr.

Rovnako ako v prípade skrutkovaných spojov sa nitovaním zhotoví trvalý stabilný spoj, ktorý sa dá kedykoľvek opäť rozobrať. Spájané obrobky napred predvŕtajte vhodnou veľkosťou vrtáka. Do nitovacích klieští následne umiestnite nit a do vyvŕtaného otvoru nitovaný kolík. Teraz opakovane stlačte nitovacie kliešte, pokým sa driek nitu neodlomí.

Na zhotovenie presne prehnutého kovového plechu potrebujete ohraňovaciu formu, ktorú si môžete sami vyrobiť z multiplexu. Ohybovú hranu pripravíte zodpovedajúcim spôsobom vo forme s prehybom po oboch stranách.

Plech pevne (a pomocou svoriek) upnite do formy. Ohýbacia sila sa tak presne koncentruje na ohýbanú stranu a okolité plochy zostávajú exaktne rovné.

Trvale stabilné spoje vznikajú tak, že za tepla spojíte dva kovy s pridaním tretieho (spájky): Pri spájkovaní preniká spájka do najjemnejších pórov na povrchu obrobkov, vytvrdzuje a dochádza k spojivému legovaniu. Rozlišujeme medzi mäkkým a tvrdým spájkovaním – rozdiel spočíva v spájkovacej teplote a dosahovanej pevnosti. Požadované teploty (mäkká spájka: 200 °C – 400 °C; tvrdá spájka: 300 °C – 1 100 °C) docielite pomocou plynového horáka.   Pri oboch postupoch sa používajú rôzne spájky a tavivá (špeciálna spájkovacia kvapalina).

Voda a kyslík železné kovy bez ochrany časom kompletne rozložia! Trvalú ochranu proti hrdze dosiahnete náterom, ktorý chráni celý povrch proti vlhkosti.