Pokiaľ chcete v blízkom čase zbierať svoju vlastnú zeleninu, je dôležité začať s výsadbou sadeníc včas. Niektoré druhy zeleniny si môžete predpestovať doma na parapete, iné možno vysiať priamo do pareniska na záhone.
Poradíme vám, ako pri výsadbe sadeníc správne postupovať, aby z nich rýchlo vyrástli krásne a silné rastliny.
Predpestovanie na parapete
Nová záhradkárska sezóna sa začína už vo februári predpestovaním rastlín v domácnosti. Na teplom parapete z malých semiačok pomaly vyrastú silné rastlinky, ktoré sa na jar jednoducho ujmú vo vašej záhrade.
Na výsev je najlepšie použiť rašelinové kvetináče. Keď rastliny vyrastú do požadovanej veľkosti, nemusíte ich z kvetináčov vyberať, ale zasadíte ich priamo v nich do pôdy. Rastliny cez tieto kvetináče jednoducho prekorenia a môžu neobmedzene rásť. Materiál sa časom rozpadne a biologicky rozloží.
Ideálne stanovisko
Ak zvolíte správne stanovisko, substrát a osivo, môžete doma na parapete vypestovať takmer akúkoľvek zeleninu. Najlepšie sú parapety s dostatkom svetla orientované na východ až juh, ktoré nie sú umiestnené priamo nad kúrením. Príliš veľké teplo by totiž substrát rýchlo vysušovalo.
Pokiaľ nebude mať rastlina dostatok svetla, bude sa za ním „vyťahovať“ a vyrastie tak zbytočne dlhá a tenká. V takom prípade potom nebude schopná niesť plody alebo vzdorovať chorobám. Ideálny je pomalý a nepretržitý rast sadeníc.
Správny čas výsevu
Čas klíčenia sa pri rôznych druhoch zeleniny líši, preto sa vždy riaďte údajmi, ktoré sú uvedené na vrecku s osivom. Dozviete sa z nich, kedy a ako hlboko je potrebné semená zasiať.
Papriku, baklažán alebo čili papričky je možné predpestovať už vo februári. Rajčiny, cuketu alebo tekvicu až koncom marca alebo začiatkom apríla.
Odrody, ktoré rastú pod zemou, napríklad mrkva alebo červená repa, sa na predpestovania doma nehodia a je lepší zasiať ich rovno do záhonu.
Klíčenie za svetla a potme
Pri výseve je nutné vedieť, či semená potrebujú na klíčenie svetlo alebo tmu.
Viac svetla na klíčenie potrebujú napríklad rajčiny, hlávkový šalát alebo mrkva. Ich semienka sú malé a ľahké a zvládnu uschovať len málo energie. Bez svetla by nevyklíčili. Semená týchto rastlín preto do zeminy len ľahko zatlačte. Z dôvodu chýbajúcej ochrannej vrstvy pôdy však môžu semienka rýchlejšie vysychať, a preto je vhodné tieto rastliny predpestovať v mini pohároch alebo ich kvetináče prekryť fóliou.
Semená tekvice, uhoriek, baklažánu alebo cukety sú väčšie a ťažšie a majú tak viac energie na klíčenie. Tieto semená preto svetlo natoľko nepotrebujú a môžete ich bez obáv zahrnúť zeminou. Vysádzajte ich dvakrát hlbšie, než je výška semena.
Vhodný substrát
Pri výsadbe nepoužívajte obyčajnú zeminu, ale jemný a vzdušný substrát, ktorý bude dobre prepúšťať vodu. Pôda by nemala byť príliš bohatá na živiny, pri klíčení je ich nadbytok skôr na škodu. Korene rastliny totiž živiny aktívne hľadajú a rastú smerom k nim. Keď však žiadne nenájdu, musí si rastlina vytvoriť silnejší koreňový systém, čo je presne to, čo u mladých rastlín potrebujeme.
Zakúpiť môžete aj špeciálny substrát určený na výsev alebo sadbovacie tablety.
Na čo pri výseve dávať pozor
Kvalitný substrát alebo sadbovacie tablety umiestnite do debničiek či kvetináčov s vekom, ktoré vytvárajú ideálne podmienky na predpestovanie rastlín. Zeminu pred výsevom najskôr uhlaďte a oroste. Pokiaľ by ste ju zaliali až po výseve, hrozilo by vyplavenie semienok.
Aby mali rastlinky dostatok priestoru na rast, vysievajte semená asi 1 až 2 centimetre od seba. Samostatne stojace rastliny ako mangold, uhorky alebo rajčiny je najlepšie zasiať rovno do malých kvetináčov.
Substrát po výseve zľahka stlačte, aby okolo semien nezostali žiadne vzduchové bubliny.
Výsev do pareniska
Parenisko sa skvelo hodí na pestovanie mnohých druhov zeleniny, napríklad šalátu, mangoldu alebo fazule.
Základom úspešného pestovania v parenisku je príprava pôdy. Existujúcu hlinu na záhone prekyprite a premiešajte s dostatočným množstvom novej kompostovej zeminy. Pôdu potom dobre urovnajte, aby sa v nej nevytvorili vzduchové bubliny.
Keď sa teplota pôdy v parenisku zvýši na približne 8 °C, môžete vysiať napríklad špenát. Pri zavlažovaní použite vodu izbovej teploty a dbajte na to, aby ste zalievali iba zeminu, nie rastliny.
Parenisko predĺži zeleninovú sezónu
Umiestnenie pareniska na záhrade so sebou prináša mnoho výhod. Pokiaľ nehrozia silnejšie mrazy, môžete začať s výsevom pokojne už vo februári. O to skôr tak budete môcť zeleninu zbierať. Parenisko však predĺži aj dobu zberu na konci sezóny ‒ ešte v zime v ňom môžete pestovať niektoré druhy šalátov.
Teplota v parenisku je vyššia než v záhrade, čo pre rastliny vytvára skvelé podmienky. Sú chránené pred nočnými mrazmi aj pred slimákmi. Pobytom v parenisku navyše rastlinky zosilnejú, takže sú neskôr omnoho odolnejšie a robustnejšie. Takéto rastliny potom plodia skôr a vo väčšom množstve.
Parenisko nezaberie príliš veľa miesta, takže je možné umiestniť ich aj na menšie záhradky.
Regulácia teploty v parenisku
Pareniská fungujú ako malé sklenníky ‒ teplo vnútri vzniká vďaka dopadajúcemu svetlu. Umiestnite ich preto na slnečné stanovisko, ktoré nebude zatienené stromami alebo živými plotmi.
Na správny rast rastlín by parenisko malo byť aspoň 30 centimetrov vysoké a ideálne zošikmené smerom na juh. Slnečných dní je v tomto ročnom období ešte málo, a preto je potrebné využiť ich čo najviac.
Teplota v parenisku by sa mala pohybovať medzi 22 a 25 °C. Pred nočnými mrazmi ho môžete chrániť izoláciou z netkanej textílie, bublinkovej fólie alebo slamy.
Veko pareniska môžete opatriť automatickým otváraním, ktoré reaguje na zvýšenie vnútornej teploty. Čerstvý vzduch prúdiaci dovnútra rastliny otuží a predchádza poškodeniu vplyvom tepla. Popoludní by však malo byť veko vždy zavreté, aby z pareniska na noc neunikalo teplo.
4 tipy pre úspešné pestovanie
Lampy
Pokiaľ nemáte k dispozícii vhodný okenný parapet, môžete rastlinky pestovať pod umelým osvetlením. K tomu sa predávajú špeciálne lampy a žiarovky, ktorých farba svetla dokáže nahradiť slnečný svit. Túto variantu však radšej voľte až v prípade, keď prírodné svetlo naozaj nemožno rastlinám zaistiť.
Popisky
Pokiaľ ste vysiali viac druhov zeleniny, označte si jednotlivé kvetináče ceduľkami alebo štítkami. Vyhnete sa tak zámene druhov alebo napríklad chybnej zálievke.
Jednotenie sadeníc
Každý záhradkár sa zdravých rastliniek zbavuje s ťažkým srdcom. Je to ale nevyhnutné, inak by ostatné rastliny nemali dostatok priestoru na silný a zdravý rast. Sadeničky môžete pripraviť k jedlu ako klíčky alebo ich jednoducho dajte na kompost.
Polievanie
Pri zalievaní často dochádza k tomu, že sa semienka vyplavia, dokonca aj keď opatrne používate rozprašovač. Zabrániť tomu môžete tým, že na zeminu položíte papierový obrúsok. Voda sa do neho nasiakne a rovnomerne rozprestrie bez toho, aby došlo k vyplaveniu semien na povrch.