Obrábanie kovov
Nitovanie kovov, rezanie závitov, spájkovanie medi alebo mosadze, ohýbanie alebo ohraňovanie pásov plechu – možnosti obrábania kovov sú rozmanité. Materiál ostatne disponuje niektorými užitočnými vlastnosťami (napr. je odolný voči teplu, je tvarovateľný), takže môže nahradzovať alebo dopĺňať konštrukcie z dreva pri výrobe nábytku a výstavbe interiérov, a dokonca aj v exteriéri. Práca s týmto materiálom síce vyžaduje niektoré špecifické znalosti – bez problémov ho však je možné spracovávať a obrábať v domácej dielni, a to bez drahého špeciálneho náradia.
1. Druhy kovov
Bežnými druhmi kovov sú oceľ, farebný kov (o. i. meď, mosadz, zinok, cín), ušľachtilá oceľ a ľahký kov, respektíve hliník (na obrázku zhora vľavo v smere pohybu hodinových ručičiek).
Pozor: Ďalšie informácie k druhom kovov nájdete dole v galérii obrázkov.
2. Práca s kovom
Pri obrábaní kovov v zásade platí:
- pomalšia rýchlosť práce (príp. chladenie, napr. špeciálnym chladiacim olejom)
- používanie nástrojov z tvrdého a húževnatého materiálu
- používanie nástrojov s jemným členením (napr. jemne ozubené píly)
- príprava práce zodpovedajúca materiálu
Obrábané dielce navyše dobre upnite – to chráni pred úrazmi. Po obrábaní odstráňte všetky triesky, a predovšetkým ostré hrany, rozstrapkania alebo úlomky – zbavte obrobok ostrapkov. Na to sa dobre hodí napríklad pilník s jemným sekom (usporiadanie zásekov na liste pilníka v rade).
Pozor: Pri odstraňovaní ostrapkov pilníkom pracujte s malou prítlačnou silou a využite celú dĺžku pilníka, aby ste sa vyvarovali intenzívneho zahrievania.
3. Vŕtanie kovov a rezanie závitov
Skôr ako začnete vŕtať do kovu, označte vŕtané miesto jamkovačom. Ostrie vrtáka sa tak dobre chytí a neskĺzne. Upevnený obrobok navyše vŕtajte so zníženými otáčkami.
Skrutkované spoje sú stabilné, nenápadné a dajú sa kedykoľvek opäť rozobrať. Rezanie vnútorných závitov (napr. matíc) alebo vonkajších závitov (napr. skrutiek) pritom nie je náročné: Pri zhotovovaní vnútorného závitu pevne upnite obrobok a plánované miesto vŕtania označte jamkovačom. Následne vyvŕtajte otvor vrtákom, ktorý zodpovedá zamýšľanej veľkosti závitu.
Pozor: Zvoľte o niečo menší priemer vrtáka, než je rozmer neskôr zodpovedajúcej skrutky, mínus vonkajšie otáčky závitu.
Vrchní vyvrtaný otvor navíc mírně zarovnejte záhlubníkem – vrták tak snadněji prořízne první otáčky závitu. Nyní do vratidla upněte závitník a zatáčejte jej do vyvrtaného otvoru ve směru pohybu hodinových ručiček a co nejkolměji (proveďte se všemi třemi závitníky jedné sady).
Pri zhotovovaní vonkajšieho závitu upnite kovovú kruhovú tyč presne kolmo do zveráka (uholník) a hrot zbrúste pilníkom rovnomerne do kužeľovitého vrcholu. Teraz na upnutú kruhovú tyč vodorovne nasaďte závitnicu upevnenú v držiaku a zatáčajte v smere pohybu hodinových ručičiek do požadovanej hĺbky. Závitnicu príležitostne vytáčajte späť, aby sa ulomili triesky.
Pozor: Či vnútorný, či vonkajší závit – aby sa šetrilo ostrie, oblasť rezania a ostria neustále skrápajte rezným olejom, a to na začiatku, ale aj neskôr.
4. Nitovanie kovu
Rovnako ako v prípade skrutkovaných spojov sa nitovaním zhotoví trvalý stabilný spoj, ktorý sa dá kedykoľvek opäť rozobrať. Spájané obrobky napred predvŕtajte vhodnou veľkosťou vrtáka. Do nitovacích klieští následne umiestnite nit a do vyvŕtaného otvoru nitovaný kolík. Teraz opakovane stlačte nitovacie kliešte, pokým sa driek nitu neodlomí.
5. Ohraňovanie plechu
Na zhotovenie presne prehnutého kovového plechu potrebujete ohraňovaciu formu, ktorú si môžete sami vyrobiť z multiplexu. Ohybovú hranu pripravíte zodpovedajúcim spôsobom vo forme s prehybom po oboch stranách.
Plech pevne (a pomocou svoriek) upnite do formy. Ohýbacia sila sa tak presne koncentruje na ohýbanú stranu a okolité plochy zostávajú exaktne rovné.
7. Spájkovanie medi
Trvale stabilné spoje vznikajú tak, že za tepla spojíte dva kovy s pridaním tretieho (spájky): Pri spájkovaní preniká spájka do najjemnejších pórov na povrchu obrobkov, vytvrdzuje a dochádza k spojivému legovaniu. Rozlišujeme medzi mäkkým a tvrdým spájkovaním – rozdiel spočíva v spájkovacej teplote a dosahovanej pevnosti. Požadované teploty (mäkká spájka: 200 °C – 400 °C; tvrdá spájka: 300 °C – 1 100 °C) docielite pomocou plynového horáka. Pri oboch postupoch sa používajú rôzne spájky a tavivá (špeciálna spájkovacia kvapalina).
Ako elektrickým prúdom zvaríte nízkolegované ocele, zistíte v nasledujúcom Radcovi BAUHAUS:
8. Ochrana pred koróziou
Voda a kyslík železné kovy bez ochrany časom kompletne rozložia! Trvalú ochranu proti hrdze dosiahnete náterom, ktorý chráni celý povrch proti vlhkosti.
Galéria obrázkov: Obrábanie kovov
Povrchové úpravy
Kvôli zlepšeniu vlastností príslušného základného materiálu sa na mnohé povrchy kovov nanášajú metalické povrchy. Typickým príkladom sú skrutky, ktoré sa zinkujú galvanicky alebo žlto. Povrch je tak chránený proti korózii.
- Pilníky
- Jamkovač
- Spájkovačka, elektrická
- Vrták na kov
- Nity
- Nitovacie kliešte
- Píly s listom na kov
- Záhlbník
- Šmirgľový papier
- Rezný olej
- Závitnica a držiak závitnice
- Zverák
- Skrutkové zvierky
- Ochranný náter na kovové povrchy
- Vratidlo vr. závitníkov