Hlavný obsah

Glejenie a lepenie

Namiesto spájania príchytkami, pribíjania klincami, pripevňovania svorkami alebo skrutkovania môžete dnes stále viac materiálov práve tak spoľahlivo navzájom lepiť – vďaka vývoju nových (špeciálnych) produktov, ktoré prinášajú rozdielne vlastnosti. Pre praktické použitie je možné lepidlá zhruba rozdeliť do dvoch skupín: fyzikálne pôsobiace a chemicky tvrditeľné lepidlá.

 

S jednoduchými lepidlami pre domácnosť, ako je napríklad lepidlo na papier, môžete tvoriť a opravovať drobnosti. Ak sa ulomilo porcelánové uško na obľúbenom hrnčeku, pomôže vám špeciálne lepidlo na porcelán. Pre ďalšie materiály existujú lepidlá na dlažbu, plasty, montážne lepidlá alebo lepidlá na drevo. Ak nechceme kupovať lepidlo na každý materiál, odporúča sa viacúčelové lepidlo, ktoré bez problémov spojí najdôležitejšie materiály. 

     

     

1. Takto fungujú lepidlá

V lepenom spoji pôsobia dve rôzne sily: priľnavosť k zúčastneným dielcom – takzvaná adhézia – a vnútorná súdržnosť lepidla – takzvaná kohézia. Pri adhézii preniká tekuté lepidlo pri nanesení predovšetkým do najjemnejších nerovností lepených materiálov a priľne k nim. Pri kohézii získava lepidlo po vytvrdnutí konečne svoju pevnosť a spája tak dielce.

Aby lepidlo vytvrdlo, musí sa jedna zložka (rozpúšťadlo) odpariť – buď prchavá chemická substancia, alebo voda (napr. v prípade klasického lepidla na drevo). Tým sa tesnejšie zomknú vlastné molekuly lepidla a spoja sa navzájom, až vznikne rovnorodo pevná hmota. 

Princíp lepenia v prípade takzvaných dvojzložkových lepidiel je iný: Tu sa priamo pred použitím zmiešajú dve kvapalné substancie, tieto navzájom reagujú a tým vytvrdnú. Podobne fungujú jednozložkové, za studena vytvrdzujúce polyuretánové lepidlá (označované taktiež ako lepidlá na báze PU alebo PUR). Obe kvapalné substancie sú už zmiešané v nádobe a reagujú navzájom, hneď ako sa k nim dostane voda. Na to stačí bežná vzdušná vlhkosť. 

2. Lepidlá a ich vlastnosti

Pre praktické použitie je možné lepidlá zhruba rozdeliť na fyzikálne pôsobiace a chemicky vytvrdzujúce produkty. Fyzikálne pôsobiace lepidlá spájajú navzájom veľký počet materiálov – síce iba s obmedzenou prídržnou silou, ale to vo väčšine prípadov na domáce použitie stačí. Ak chcete dosiahnuť vyššiu kohéziu, siahnite radšej po chemicky vytvrdzujúcich produktoch. 

Viacúčelové lepidlá, kontaktné a tavné lepidlá patria do skupinu fyzikálnych lepidiel. Ich priľnavosť sa rozvíja buď odparením rozpúšťadla (chemickej substancie alebo vody), silným tlakom alebo schladením (v prípade termoaktívnych lepidiel). 

Ak má byť lepené miesto silne zaťažované, alebo ak je lepená plocha veľmi malá, je lepšie použiť chemicky vytvrdzujúce lepidlá. Tu sa zmiešavajú dve zložky (pozrite hore). Existujú však taktiež špeciálne prípady, kde napríklad lepidlá na sklo vytvrdzujú napríklad UV svetlom. Práve tak existujú lepidlá, do ktorých plochy sa kladie jemná kovová mriežka, ktorá potom spúšťa reakciu ako katalyzátor. V prípade plastov ako polyetylén (PE) alebo polypropylén (PP) musíte, naopak, najskôr naniesť kvapalné pomocné činidlo (primer), ktoré vytvrdnutie následne naneseného sekundového lepidla urýchli tak silno, že vznikne trvanlivý spoj. 

3. Aké lepidlo použiť na daný účel

Vysokú prídržnú silu vykazujú lepidlá iba vtedy, ak ich vlastnosti zodpovedajú danému materiálu. Lebo aké rozdielne sú rôzne lepidlá, tak početné sú aj požiadavky, ktoré musí spĺňať. V tabuľke nájdete dôležité vlastnosti jednotlivých typov lepidiel. 

Rozhodnutie pre správny lepený spoj závisí taktiež od toho, ako tento spoj bude neskôr zaťažovaný. Zaťaženia tlakom sú tu najmenej problematické, pretože tlak daný spoj iba silnejšie stláča. Zaťaženia v ťahu môžu byť problematické skôr v prípade menších lepených plôch, pretože ťah lepené materiály ťahá od seba. 

Takzvané strižné zaťaženie pôsobí paralelne a nerovnomerne k povrchu spoja (v prípade strižného zaťaženia v tlaku smerom k spoju, pri strižnom zaťažení v ťahu smerom od spoja). Zväčšením lepenej plochy alebo zosilnením spájaného miesta dodatočne nalepenými materiálmi sa môžete vyvarovať porušenia spoja. 

Najväčšie nebezpečenstvo, že sa spoj poruší, existuje pri zaťažení lúpaním a skrutom, teda ak zaťaženie pôsobí len na malú časť lepenej plochy, čím rýchlo dochádza k prekročeniu medzí pevnosti. Tu je potrebné navyše použiť mechanické spojovacie prvky. 

Viacúčelové lepidlo je správnym produktom vo všetkých prípadoch, keď okolnosti nekladú vysoké nároky na prídržnú silu a odolnosť voči vplyvom prostredia. Tu treba uprednostňovať bezrozpúšťadlové viacúčelové lepidlá. Ak je potrebné, aby lepenie prebiehalo obzvlášť rýchlo, potom sú ideálne sekundové lepidlá.

Špeciálne lepidlá vyrobené na určitý účel sa používajú vtedy, ak voľbu lepidla určuje výhradne materiál – napríklad lepidlo na textílie, sklo, porcelán alebo kov. Alebo v prípadoch, keď musia byť lepidlá dimenzované na zvlášť vysokú zaťažiteľnosť. Také lepidlá sa väčšinou skladajú z dvoch zložiek a spoľahlivo spájajú navzájom aj rôzne stavebné materiály. 

Klasické lepidlo na drevo je disperzným lepidlom: tu sú lepiace častice a ďalšie pomocné látky jemne rozptýlené vo vode (dispergované). Po nanesení sa voda odparí a lepiace častice sa zomknú bližšie k sebe. Požadovaná pevnosť vzniká následne upnutím a stlačením lepeného spoja. 

Ak chcete spoľahlivo navzájom spájať nasiakavé a nenasiakavé materiály, a ak je k dispozícii dostatočná lepená plocha, použite montážne lepidlo. 

Galéria obrázkov: Glejenie a lepenie

Rozhodnutie pre správny lepený spoj závisí taktiež od toho, ako tento spoj bude neskôr zaťažovaný: Ak je lepené miesto zaťažené tlakom, nie je to kritické. Pri zaťažení v ťahu sa však môžu najmä menšie lepené miesta opäť rozpojiť.
Značne namáhané podlahové krytiny je najlepšie zlepiť pevne s podkladom. Treba uprednostniť výrobky bez obsahu rozpúšťadiel.
Korok, masívne parketové podlahy a drevené dosky lepte reaktívnymi lepidlami na báze polyuretánu. Tieto lepidlá neobsahujú vodu ani rozpúšťadlá, nekrehnú a drevo po nich nenapučiava.

Moderné sekundové lepidlá

Stabilizátory (na obrázku červeno) v tekutom lepidle zabraňujú, aby sa kyanoakrylátové častice neviazali už v tube.
Pri styku s vlhkosťou sa začína tvoriť kyanoakrylátový reťazec – k zosieťovaniu molekúl dochádza v priebehu niekoľkých sekúnd.

Sekundové lepidlá sa dnes hodia aj pre flexibilné materiály, ako sú koža alebo guma. To je dané prímesou flexibilných umelých hmôt (elastomérov), ktoré sa zdeformujú a potom sa vracajú do východiskovej pozície: Ako v prípade obvyklých sekundových lepidiel vytvrdzujú ich flexibilní príbuzní reakciou kyanoakrylátových častíc so vzdušnou vlhkosťou, po vytvrdnutí potom však neskrehnú. 

• Pištoľ na lepenie za tepla

• Chrániče hrán podľa potreby

• Lepidlo podľa materiálu 

• Klih podľa materiálu 

• Čistiaci prostriedok (príp. rozpúšťadlo)

• Skrutkové zvierky alebo upínacie popruhy

• Huba/handrička

• Príložky (zvyšky dreva) podľa potreby