„Udržateľnosť“ alebo „trvalá udržateľnosť“ sú termíny, ktoré sú v posledných rokoch skloňované v mnohých aspektoch ľudského správania vo vzťahu k ochrane životného prostredia. Všetci máme záujem udržateľne žiť, využívať energetické zdroje alebo produkovať potraviny. Čo však výraz „udržateľnosť“ vlastne znamená?

Prezradíme vám, akú úlohu zohráva v trvalo udržateľnom spôsobe života les a ako sa na vývoji tohto pojmu už pred niekoľkými stovkami rokov podieľalo práve lesné hospodárstvo.

Prispieť k trvalej udržateľnosti môže každý z nás

Všadeprítomná udržateľnosť

S pojmom trvalá udržateľnosť sa stretávame prakticky každý deň – v práci, v rôznych debatách pri nakupovaní alebo zaobchádzaní s odpadom.

Udržateľná hospodárska politika, udržateľná produkcia oblečenia, ryby z trvalo udržateľného rybolovu... Každý z nás má minimálne matnú predstavu o tom, čo znamená udržateľný spôsob produkcie a ľudského správania. Pokiaľ by sme však chceli tento pojem definovať presnejšie, môžeme sa jednoducho dostať do úzkych.

Poďme sa preto pozrieť do lesa. Krátka prechádzka medzi stromami nám môže pomôcť pojem udržateľnosť skutočne pochopiť.

Zoťaté stromy nahradia nové

Najjednoduchšia definícia

Keď pôjdete cez les, porozhliadajte sa a skúste odhadnúť, koľko okolo seba vidíte stromov. Pokiaľ bude v danej oblasti zoťatých menej stromov, než koľko ich je vysadených a môže znova vyrásť, hovoríme – zjednodušene povedané – o udržateľnom lesnom hospodárstve. Správcovia lesa teda musia vždy vysadiť minimálne toľko stromov, koľko ich už zoťali alebo plánujú zoťať. 

Populácia stromov v takto udržiavanom lese zostáva mnoho rokov minimálne konštantná alebo dokonca narastá. V lesoch sa tak hospodári spôsobom, ktorý zaručuje ich zachovanie aj pre ďalšie generácie.

S myšlienkou udržateľného lesného hospodárstva prišli ľudia už v polovici 16. storočia. Vtedy sa výraz trvalá udržateľnosť ešte nepoužíval, ale niektoré lesnícke predpisy v Európe už v tom čase nariaďovali, že sa nesmie vyťažiť viac dreva, ako by tam mohlo časom vyrásť.

O lesy je potrebné sa starať 

História starostlivosti o slovenské lesy

Lesné hospodárstvo má v Slovensku bohatú históriu, ktorá siaha až do obdobia stredoveku. V tomto období boli lesy hlavným zdrojom dreva na stavaní domov, výrobu náradia, palivo a podobne. Prvá písomná zmienka o lesnom hospodárstve na Slovensku sa datuje do 13. storočia, kedy kráľovská moc a feudáli začali riadiť využívanie lesov.

Od 16. storočia sa začali lesy na Slovensku stávať súčasťou majetkov šľachty, ktorí ich využívali pre svoje potreby a obchodné účely. V tomto období bolo lesné hospodárstvo zamerané hlavne na ťažbu dreva, ekologická stránka v tom období nehrala veľkú rolu.

S nástupom priemyselnej revolúcie a zvýšeným dopytom po drevných produktoch v 19. storočí začali pribúdať opatrenia na zlepšenie hospodárenia s lesmi. Vznikli prví lesní inžinieri a boli vypracované prvé plány na riadenie a ochranu lesov.

V 20. storočí, počas obdobia prvej a druhej svetovej vojny, bola lesná správa centralizovaná a lesy boli vlastnené štátom. V 60. a 70. rokoch 20. storočia pribúdali ďalšie systematické opatrenia na zlepšenie ochrany a obnovy lesov, ako aj na zlepšenie ich výnosnosti a udržateľnosti. Dnes sú lesy na Slovensku vlastnené štátom, obcami alebo súkromnými majiteľmi. Lesné hospodárstvo má dôležitú úlohu pri zabezpečovaní dreva, ochrane prírody a biodiverzity, prevencii prírodných katastrof,  pričom sa zameriava aj na využívanie obnoviteľných zdrojov energie a na boj proti klimatickým zmenám.

Druhová pestrosť lesa je dôležitá

Správna starostlivosť na ochranu a rozvoj lesa

Naši lesníci si dnes už plne uvedomujú nutnosť využívať lesy trvalo udržateľným spôsobom. Teda nielen ako zdroj dreva, ale vrátane potreby ochrany lesného ekosystému a lesnej fauny. Aj napriek tomu patria naše lesy k najpostihnutejším v Európe. Dôvodom je predovšetkým extrémne sucho a kalamita kôrovcov.

 

A kedy budú naše lesy opäť v dobrom stave? Záleží na tom, ako rýchlo sa podarí kalamitu zastaviť. Obrat k lepšiemu by mohol nastať už v budúcom desaťročí, kedy sa plánuje intenzívnejšia výsadba listnatých stromov. Druhovo pestré lesy sú totiž zárukou vyššej odolnosti voči škodcom a suchu.

Zachovajme prírodu budúcim generáciám

Všeobecne prijímaná definícia udržateľnosti

Pojem udržateľnosť pochádzajúci z lesného hospodárstva si postupne našiel cestu aj do mnohých ďalších oblastí ľudskej činnosti. Aby bolo možné pojem aplikovať aj inde ako v lesníctve, ľudia ho zadefinovali na všeobecnej úrovni. Najrozšírenejšou definíciou je všeobecná formulácia z roku 1987, kedy ju v správe Naša spoločná budúcnosť predstavila Organizácia spojených národov takto:

„Udržateľný rozvoj je taký rozvoj, ktorý napĺňa potreby súčasných generácií bez toho, aby ohrozil naplnenie potrieb generácií budúcich.“

Ukazuje sa, že tento prístup platí a bude stále dôležitejší pre takmer všetky oblasti ľudskej činnosti. Naše lesníctvo nevynímajúc.

{"vsf-page-link":{"page-id":431}}

{"vsf-page-link":{"page-id":431}}