Vo voľnej prírode sa z každého zeleného odpadu časom stane zemina. V hromade kompostu prebieha tento proces vďaka stiesnenému priestoru ešte efektívnejšie.

Ako sa zo zeleného odpadu stane kompost

O premenu zeleného odpadu na kompost sa postarajú makro a mikroorganizmy, ktoré v komposte žijú. Červy a hmyz materiál mechanicky rozomelú a strávia, baktérie a mikrohuby bioodpad rozložia chemicky. Tým dôjde k rozloženiu všetkých uhľohydrátových zlúčenín ako napríklad kúskov dreva, a k rastlinám sa dostanú dusíkaté zlúčeniny a minerálne látky.

Počas práce mikróbov sa komplexné, energeticky bohaté molekuly štiepia na vodu, minerály a ďalšie živiny. Pritom sa uvoľňuje energia vo forme tepla, a tým sa celý proces urýchľuje. Teplota môže dosiahnuť 40 až 60 °C, čo kompost chráni pred prípadným rastom buriny. Pozor dávajte na čerstvo pokosenú trávu – tá sa môže zahriať až natoľko, že sa sama vznieti. Pridávajte ju teda po menších častiach.

Ako sa starať o kompost v lete

Aby mohli mikroorganizmy premieňať organický materiál na cenný humus aj počas horúcich letných dní, potrebujú dostatočnú vlhkosť a teploty pod 80 °C. V opačnom prípade si urobia prestávku. Predtým, než kompost založíte, je dobré premyslieť si jeho umiestnenie. Ideálne je miesto chránené pred priamym slnečným svetlom a vetrom – na veternom mieste vám kompost rýchlejšie vyschne.

Kompost môžete zakryť netkanou textíliou, cez ktorú sa dovnútra dostane dostatok vzduchu a vody. Textília tiež redukuje odparovanie počas vysokých teplôt a zabraňuje tomu, aby kompost počas silného dažďa premokol. Aj to totiž môže proces tlenia narušiť. Vo veterných dňoch je vhodné textíliu zaťažiť niekoľkými drevenými latami. Pri dlhotrvajúcich vysokých letných teplotách sa oplatí kompost občas „zaliať“. Tým zabránite jeho vyschnutiu a mikroorganizmy sa vám za to odvďačia produkciou prvotriedneho humusu.

Tip: Kamenná múčka zabraňuje tvorbe zápachu – jednoducho ju občas vmiešajte do kompostu.

Kompostovanie – prehľad jednotlivých krokov

1. Správny materiál

Ako základ použite rozdrvené kusy dreva alebo vetvy. Na túto vrstvu je vhodné naniesť 2 až 3 vedierka zrelého kompostu a až potom môže prísť rad na kompostovateľný materiál (rastlinný kuchynský a záhradný odpad).

2. Drvenie / miešanie

Všetok odpad musí byť rozdrvený, pretože mikroorganizmy si pomocou tráviacich enzýmov poradia len s narušeným povrchom potravy. Podrvené a dobre premiešané suroviny sú spracované najrýchlejšie.

3. Kompostér

Vyberať si môžete z otvorených systémov (kompostovanie na hromade, drôtené alebo lamelové kompostéry) alebo uzavretých rýchlokompostérov a termokompostérov. Pri otvorených systémoch prebieha výmena vzduchu a vody prirodzene, v závislosti od aktuálneho počasia. Pri malom množstve odpadu určeného na kompostovanie zabraňujú zatvorené bočné steny príliš rýchlemu vyschnutiu alebo ochladeniu kompostu.

4. Baktérie, huby a ďalšie

Na procese kompostovania sa podieľajú predovšetkým baktérie, huby a niektoré vyššie organizmy. Červy, hmyz a pavúkovce obsadzujú kompost až ku koncu procesu tlenia. Tým, že ho neustále prehrabávajú, ovplyvňujú predovšetkým fyzikálne vlastnosti zrelého kompostu.

5. Prekopaním k prevzdušneniu

Počas tlenia sa kompost zosypáva. Kvôli tomu mikroorganizmy nemajú dostatočný prísun kyslíka. Je teda potrebné kompost prekopať a premiešať. Všetko, čo bolo hore, pôjde dolu, to, čo bolo vonku, príde dovnútra – a naopak. Pokiaľ je to možné, zakryte nakoniec povrch tenkou vrstvou zeminy, lístia alebo slamy.

6. Preosievanie: oddelenie zeminy od zvyškov odpadu

Kompost je pripravený na použitie, keď výrazne klesne jeho teplota. Pokiaľ dávate prednosť práci s jemnou zeminou, kompost počas prekopávania preosejte cez prehadzovacie sito, čím odstránite hrubý materiál.

7. Konečný produkt: kompost

Kompost je v letnej sezóne „zrelý“ po 4 až 6 mesiacoch. Potom by nemal ležať dlhšie než 1 rok, pretože inak sa vytrácajú cenné organické látky.

8. Kompost ako kondicionér pôdy

Hotový kompost by nemal byť zapracovaný do pôdy hlbšie než 5 až 10 cm – najlepšie v období od jari do leta. Použitie pred zimou nie je vhodné, došlo by k vyplaveniu a strate mnohých živín.

{"vsf-page-link":{"page-id":429}}